Prečo takí? Pretože buď si nahovárame, že pre nás toto pravidlo neplatí, alebo je nám to jedno a do záhuby sa rozbehneme s úsmevom. Prečo sa len málokto púšťa po tých nepohodlných chodníčkoch, keď všetci tak akoby racionálne vieme, že inak to k reálnemu výsledku nepovedie?
Dnešný moderný človek má rád pohodlie. Chodíme autobusmi, autami, výťahmi, aj do trávy si obúvame aspoň sandále a na kopec sa vyvážame zásadne lanovkou. Čo by to ale bol za úspech, keby prvých ľudí na Mount Everest vyviezla helikoptéra? Niekedy môže byť cieľom aj cesta samotná. A podľa mňa je ním častejšie, než si uvedomujeme, pretože práve ona má najväčšiu moc nás niečo naučiť. Nikomu sa nepáči, keď niekto príliš rýchlo a primálo poctivo zbohatne, vyšplhá sa po spoločenskom rebríčku alebo je nie úplne svojou zásluhou na vrchole, a to v akomkoľvek odvetví. Prečo neprehodnotíme ale najprv kritériá náhľadu na seba, kým sa pustíme do druhých?
Každý je určitým spôsobom podvodník, a tým nechcem nikoho urážať alebo zo seba robiť výnimku. Držíme však diéty a každý prešľap si vieme dokonale zdôvodniť, chceme chodiť cvičiť, ale na každé vynechanie tréningu máme milión rozumných dôvodov, pokúšame sa ušetriť, ale každá zbytočná drobnosť je ospravedlniteľná - treba sa predsa občas nejakou maličkosťou potešiť. Koho sa ale snažíme oklamať? Kedysi, keď niekto niečo chcel dosiahnuť, tak si vytýčil jasné priority a začal na tom tvrdo pracovať. Dnes skôr každý premýšľa, ako sa tomu vyhnúť a dostať sa do cieľa rýchlo, pohodlne a bez námahy. Kam sa podel zmysel vytyčovania cieľov? Načo sú nám ciele, keď o ich dosahovanie vlastne nemáme záujem? Veď vyhýbať sa aktivite sa dá aj bezcieľne.
Nerada generalizujem a verím (a teším sa), že je veľa ľudí, pre ktorých sú takéto pohnútky španielskou dedinou, nerozumejú im a fungujú na úplne inom princípe. Ale veľa je aj tých ostatných. A na tých apelujem - nebojte sa posnažiť. Nikto nikoho neposiela vyliezť na Mount Everest. Ale stretnúť sa s priateľmi namiesto posielania mailov osobne, ísť sa pozrieť z okna miesto zisťovania počasia online alebo čerstvá večera miesto polotovaru zväčša až tak nebolí. Nájdite si čas a chuť trochu skutočne žiť. Námaha môže byť občas príjemná a únava po nej chutí sladko. A keď sa najbližšie ocitnete na lúke, pokojne si tie sandále na chvíľu vyzujte.